Mnohí z vás ste sa určite stretli s podobnou situáciou.

Vaša Zlatá Rybka, ktorá si doteraz užívala vodu, ponáranie, plávanie, skoky, tešila sa na lekcie… sa zrazu zmenila. 😒 Odmieta aktivity vo vode, ktoré pre ňu boli doteraz samozrejmé. Vykazuje prvky strachu, drží sa vás okolo krku, je plačlivá. Staršie deti už doma odmietajú ísť na plávanie. Zažívate niečo podobné aj vy? Máme pre vás vysvetlenie. 🙂 Vaše dieťatko si práve prechádza regresiou v bazéne. Nepríjemná situácia. Zmizla radosť z návštevy bazéna. Ako rodičia môžeme cítiť napätie, z toho čo zas na lekcii bude. Úzkosť, že nepoznáme dôvod detskej nevôle. Pochybnosti, že svojmu dieťatku nevieme pomôcť. Ale aj pocit, že plávanie detí je škoda času a peňazí.

Čo to vlastne regresia je?

Regresia je prirodzenou súčasťou psychického aj fyzického dozrievania dieťaťa. Čím viac vie, tým viac sa osamostatňuje a odpútava od rodiča. A občas ho to odpútanie vystraší.

Môže sa prejaviť v rôznych oblastiach:

• v reči (staršie deti sa vrátia k maznavému vyjadrovaniu)
• v osobnej hygiene ( návrat k plienkam, k cumlíku)
• v spánku ( problémy so zaspávaním, časté prebúdzanie, pri starších neochota spať samo….)
• v jedení ( vyžadovanie kŕmenia)
• v samostatnosti ( strach z odlúčenia, bojazlivosť, potreba nosiť sa na rukách )
• vo fyzických schopnostiach ( lezenie, chodenie, plávanie)

Dobrá správa je, že je to iba obdobie, ktoré prejde, keď sa dieťatko vysporiada so svojim strachom. U niekoho trvá 2-3 týždne, u druhého 2-3 mesiace. 🙂

Ak chceme pomôcť našim dieťúrencom prejsť týmto obdobím a my sami to chceme zvládnuť s nadhľadom, musime pochopiť, čo sú jej spúšťače a ako sa prejavuje v bazéne.

Spúšťačom u bábätiek je to najčastejšie osvojenie si novej pohybovej schopnosti. Keď sa dojčatá naučia samostatne sedieť, mnohé začínajú prejavovať nespokojnosť s polohou na chrbáte. Už im nestačí iba hľadieť do stropu, keď okolo je toľko zaujímavých vecí. Po zvládnutí stoja a začiatkoch chôdze sa často odmietajú ponárať. Snažia sa otáčať za rodičom, chytajú ho okolo krku, prehýbajú sa v snahe udržať hlavu nad vodou.

S nástupom používania prvých slov s významom, začínajú v bazéne slovne protestovať . Nie, nechcem, nebudem vtedy počujeme veľmi často. 😊

U starších detí môže regresiu spustiť umiestnenie do kolektívu, či už do jaslí , alebo škôlky. Deti spočiatku nechápu, že odlúčenie je dočasné. V bazéne odmietajú cvičiť, sú stále pri rodičovi, potrebujú cítiť jeho objatie.

Staršie deti sa v škôlke musia prispôsobiť pravidlám, nemôžu sa hrať s čím chcú a kedy chcú. Ten čas prichádza konečne po návrate domov. Dieťa sa môže uvoľniť a ponoriť sa do svojho sveta. Do toho vstúpi rodič a jeho činnosť preruší s tým, že musí všetko odložiť , pretože sa ide plávať. 😊 Aj vy nemáte radi, ak vás niekto vyruší pri činnosti, ktorej sa venujete a navyše Vás baví. Protesty, často hlasné a uplakané sú na svete. 😊

Ďalším spúšťačom je prichod nového člena rodiny. Aj keď sa dieťatko na prichod súrodenca teší a má ho rado, stráca svoje jedinečné postavenie v rodine. Túži byť znova malé, bezpodmienečne milované a to bez ohľadu na jeho správanie. V bazéne sa to prejavuje plačlivosťou, väčšou bojazlivosťou, potrebou blízkosti rodiča. Odmietajú plávať samostatne, hoci to už zvládali, potrebujú, aby bol rodič v ich dosahu, poprípade aby ich držal. Poď bližšie je najčastejšia veta, ktorú vtedy počujeme od detí. 🙂

V neposlednom rade môže byť regresia výsledkom zlej skúsenosti z bazéna. Stačí ak dieťatko prekročilo svoju pomyselnú hranicu. Plávalo ďalej ako mu stačili jeho sily, bolo dlhšie pod vodou ako mu bolo príjemné, alebo sa mu nepodarila nejaká činnosť, v ktorej chcelo byť úspešné.

Ako s tým pracovať, aby sme pomohli deťom sa dostať opäť do pohody?

V prvom rade ich pocity rešpektujeme. Za strach ho nekarháme, ani ho nezosmiešňujeme. Na lekciách sledujeme ich reakcie, do ničoho ich nasilu nenútime. Dáme im najavo , že sme tu pre nich.

V bazéne sa venujeme viac hrám. Necháme deti, aby si vybrali činnosti, do ktorých sa chcú samé zapojiť a z ktorých majú radosť. Doprajeme im toľko času, koľko potrebujú. Neporovnáme deti s inými. Vyzbrojíme sa riadnou dávkou trpezlivosti. Dieťa nervozitu a napätie rodiča vždy vycíti, bude pre nich ťažšie sa upokojiť. Uistíme ich, že sme tu pre ne vždy , keď sa budú cítiť v nepohode. Nešetríme pohľadením, objatím, vľúdnym slovom. Pamätajme, že je to dôležitý míľnik v ich vývine a dôkaz, že vaše dieťatko dozrieva správne.

😍 Spoznávajme vodu s láskou.

Alexandra Prajová
Plavecká škola Zlatá Rybka